Božena Němcová

Meno: Božena Němcová rodená Barbora Panklová

Narodenie: 4. február 1820, Viedeň

Úmrtie: 21. január 1862, Praha

Božena Němcová, rod. Barbora Panklová bola česká spisovateľka, jedna zo zakladateľov modernej českej prózy. Malá záujem o folklór, vrchol jej diela tvoria poviedky a rozsiahlejšie prózy z vidieckeho prostredia.

Němcovej dielo spolutvorí vrcholné obdobie českého národného obrodenia.

Osud spisovateľky ovplyvnila babička Magdaléna Novotná, ktorá sa stala prototypom "ideálnej" babičky. Jej dobrotu, lásku, ale aj hlboké skúsenosti a znalosti prírody opísala Němcová v ťažkých časoch po smrti syna Hynka - preto je idealizácia a schematickosť veľmi silná. Aj tak sa Babička stala "čarovným čítaním pre niekoľko generácií".

Němcovej život nebol ľahký. Manžela jej vybrali rodičia. S Jozefom Němcom, ktorý bol praktický človek a ženino snenie ani písanie mu nebolo pochuti, ich spájal len odpor k Rakúsko-Uhorsku a deti - najmä Hynek.

Němcová unikala pred skutočnosťou k literatúre a do nie celkom platonických priateľstiev so spisovateľmi. Známe sú jej cesty na Sliač a jej zaujatie napríklad Jankom Kráľom - búrlivákom, ktorý jej letore veľmi vyhovoval, či Gustávom Kazimírom Zechenterom Laskomerským.

Sama napísala, že "niektorí muži vlastnili moje telo a niektorí moju dušu". Zápisky vyšli až v druhej polovici 20. storočia a keďže sa v nich otvorene píše o erotike medzi "supervlastencami", vyvolali pobúrenie.

Literatúra, ktorú utvorila, je však tradične sociálna - kritizuje "namyslených boháčov" - a tradične idealizujúca - píše o "dobrých obyčajných" ľuďoch, ktorí nepoznajú alkohol, nadávky, nechytráčia a veľmi si navzájom pomáhajú. Takí sú hrdinovia poviedok Pán učiteľ, Chyža pod horami či Dobrý človek.

Ako zberateľka ľudových rozprávok zachovala Němcová zo slovenských napríklad známu rozprávku O dvanástich mesiačikoch i iné. Niekoľkokrát vyšli knižne.

Buditeľská práca, v tom čase taká populárna, a písanie proti systému znamenali, že Němcovci boli často prenasledovaní, polícia ich prekladala z miesta na miesto a ocitli sa v obrovských materiálnych ťažkostiach.

Manželstvo bolo na pokraji rozpadu a Němcová sa stiahla z verejného života - takmer prestala publikovať a mávala ťažké depresie. Objavila sa až na pohrebe Karla Havlíčka Borovského v roku 1855, ktorému na rakvu položila tŕňovú korunu ako symbol utrpenia, ktoré prežil počas prenasledovaní vtedajším režimom. Sama zomrela úplne vyčerpaná v roku 1862.

Božena Němcová ukázala svojou literárnou činnosťou, že údelom ženy nie je kuchyňa, rodenie detí a sem-tam nejaká márnivosť v podobe parádenia sa novými šatami. V tých časoch to bol revolučný čin, ktorý už moderná doba nevie ani dobre pochopiť, a už vôbec nie oceniť.